V globálnej reakcii na zmenu klímy zohrávajú stále dôležitejšiu úlohu absorbéry oxidu uhličitého. Rôzne typy absorbérov oxidu uhličitého majú veľa rozdielov v zásade, výkone, scenároch aplikácie atď.
Z hľadiska princípu sú bežné absorbéry oxidu uhličitého hlavne chemická absorpcia a fyzikálna adsorpcia. Chemické absorpčné absorbéry oxidu uhličitého sa spoliehajú hlavne na špecifické chemikálie, aby reagovali s oxidom uhličitého na dosiahnutie absorpcie. Napríklad niektoré roztoky amínu sa môžu kombinovať s oxidom uhličitým a vytvárať výrobky, ako sú karbamáty, a tým dosahujú účel zachytenia oxidu uhličitého. Táto metóda má vysokú absorpčnú účinnosť, najmä pre vyššie koncentrácie oxidu uhličitého. Proces chemickej reakcie však môže byť výrazne ovplyvnený podmienkami, ako je teplota a tlak, a na obnovenie výkonnosti absorbentu sú potrebné následné regeneračné operácie, ako je zahrievanie.
Fyzikálne adsorpčné absorbéry oxidu uhličitého používajú adsorpčné vlastnosti poréznych tuhých materiálov na adsorbovanie oxidu uhličitého. Napríklad materiály, ako je aktívny uhlie a zeolit, majú veľkú špecifickú povrchovú plochu a molekuly oxidu uhličitého môžu byť adsorbované na povrchu. Fyzikálna adsorpcia nezahŕňa chemické reakcie a proces je relatívne jednoduchý a jemný. Jeho výhodou je, že má určitú adsorpčnú kapacitu v rámci širokého rozsahu teploty a tlaku a operácia regenerácie je relatívne ľahká. Adsorbovaný oxid uhličitý môže byť desorbovaný jednoduchým znížením tlaku alebo zvýšením teploty. Jeho adsorpčná kapacita však môže byť v niektorých prípadoch mierne nižšia ako kapacita chemických absorpčných absorbérov, najmä pre plynný oxid uhličitý s nízkou koncentráciou. Adsorpčná selektivita nemusí byť taká dobrá ako chemická absorpcia.
Pokiaľ ide o výkonnosť, rôzne absorbéry oxidu uhličitého majú rôznu účinnosť absorpcie, rýchlosť adsorpcie\/desorpcie, regeneračný cyklus a ďalšie ukazovatele. Napríklad nové vysokoúčinné chemické absorbenty môžu dosiahnuť veľmi vysokú účinnosť absorpcie oxidu uhličitého, ktorá môže dosiahnuť viac ako 90% za laboratórnych podmienok, ale v skutočných aplikáciách sa účinnosť môže znížiť v dôsledku rôznych inžinierskych faktorov. Fyzikálne absorbéry adsorpcie majú zvyčajne rýchlejšiu rýchlosť adsorpcie a môžu adsorbovať veľké množstvo oxidu uhličitého v kratšom čase, ale miera desorpcie môže byť ovplyvnená vlastnosťami samotného materiálu a prevádzkových podmienok a regeneračný cyklus môže byť relatívne dlhý.
Z hľadiska aplikačných scenárov sa absorbéry oxidu uhličitého chemického absorpcie často používajú na spracovanie odpadového plynu s vysokou koncentráciou oxidu uhličitého v priemyselných procesoch, ako je ošetrenie chvostom v tepelných elektrárňach, cementové rastliny, oceľové rastliny a iné priemyselné odvetvia. Odpadový plyn generovaný v týchto odvetviach má vysokú koncentráciu oxidu uhličitého a výhody chemickej absorpcie sa môžu plne využiť na dosiahnutie efektívneho zachytenia. Fyzikálna adsorpčná absorbéry oxidu uhličitého sú v niektorých malých scenároch aplikácií výhodnejšie v niektorých scenároch s vysokým priestorom a požiadavkami na priestor alebo v projektoch zachytávania oxidu uhličitého v kombinácii s obnoviteľnou energiou v dôsledku ich jednoduchej prevádzky a schopnosti pracovať pri teplote a tlaku miestnosti a tlaku.
Stručne povedané, pochopenie rozdielov medzi absorbérmi oxidu uhličitého pomôže zvoliť najvhodnejšiu technológiu absorpcie oxidu uhličitého podľa skutočných potrieb a poskytne silnú podporu na podporu globálneho zníženia emisií uhlíka.
